“Vedeli sme o tom, že Slováci majú na domácom šampionáte problémy vo vnútri mužstva,“ spomína nemecký útočník Marcel Müller

Na konte má vyše 900 zápasov v NHL, v ktorej raz vyhral produktivitu obrancov. Hral na desiatich svetových šampionátoch, odkiaľ si priniesol všetky tri cenné kovy. Bol na štyroch olympiádach a dvakrát na Svetovom pohári. Slovenskú extraligu ovládol so Slovanom trikrát. Jediný bek v dejinách Slovenska, ktorý zaútočil, ale do obrany sa vrátil prvý.Ľubomír Višnovský (40r.)má za sebou rok od ukončenia kariéry a na veľkú životnú zmenu si pomaly zvyká: “Zožieral som sa, no už je to oveľa lepšie,“ priznáva vo veľkom rozhovore. Prešli ste rukami najznámejšieho topoľčianskeho mládežníckeho trénera Jozefa Nemca? „Striedavo. Najprv ma viedol, potom nie a zase áno. Oveľa viac ma trénoval Ján Kišš.“ Ako vás ovplyvnil? „Dával nám úplne všetko. Učil nás, veľa sme trénovali, boli sme talentovaní, ale hlavne – chceli sme sa zlepšovať. Pomohlo mi, že som mal staršieho brata Tibora. Súťažili sme, kto spraví viac kľukov, drepov, zhybov či brušákov. V Topoľčanoch boli dva silné ročníky. V tom staršom môj brat, Miroslav Šatan, Radoslav Hecl. O rok nižšie ja s Ľubomírom Hurtajom. U nich bol koučom Jozef Nemec, u nás Ján Kišš. Hrali sme vyzývacie zápasy, a keď bolo treba, navzájom si pomohli, doplnili sa. Oni vyhrávali majstrovská Slovenska a nám sa to v ôsmej triede podarilo tiež. Odvtedy tam také silné triedy neboli.“ Prečo? „Nedávno som stretol spomínaných koučov a rozprávali sme sa o mládeži. Našli tréningové zošity a porovnali naše časy so súčasnými mladíkmi. Majú desaťminútové straty. Vtedajšie tréningové dávky dnešní hokejisti nevydržia. Je iná doba, deti majú oveľa viac času na televíziu, iPady. Môžu si vybrať, čo chcú robiť. Moji rodičia chodili na šiestu do práce, buď by som sa zamestnal ako oni, alebo som mohol ísť študovať. Nič viac neexistovalo. Odísť do zahraničia počas komunistického režimu bolo nemožné. Dal som sa na šport, bavilo ma to, s hokejom som zaspával i vstával.“ Dostať sa hrať do cudziny bola ohromná motivácia. „Na odchod za hranice som ani nepomyslel. Mojím snom