„Praha ma nepokazila. Titul so Spartou mi chýba,“ priznáva český brankár Pöpperle.

Ľubomír Vaic (40r.)patril k najväčším talentom slovenského hokeja začiatkom deväťdesiatych rokov. V šestnástich nastupoval pravidelne za Poprad v premiérovom ročníku slovenskej extraligy a ako jediný sa z ročníka 1977 prebojoval do nominácie na MS 20 C skupiny do Dánska, ktoré sa konali na prelome rokov 1993/94. S Košicami vyhral dva tituly, zahral si v slávnej NHL a po návrate do Európy pôsobil v Nemecku, Fínsku, Rusku, Čechách a na Slovensku. Po dvadsiatich troch rokoch ukončil profesionálnu kariéru tam, kde to dávnejšie všetko začalo – v Spišskej Novej Vsi. Vyrastali ste v Spišskej Novej Vsi, ale medzi mužmi ste debutovali v Poprade. Kedy ste prišli pod Tatry? „Na strednú školu som išiel do Popradu, kde som prvý rok nastupoval v mladšom doraste, druhý v staršom a na ďalší som prešiel do áčka. Považujem sa za odchovanca Spišskej Novej Vsi. Strávil som v klube osem rokov, avšak môj kariérny štart začal v Poprade, kde som vydržal štyri sezóny.“ Už ako šestnásťročný mladík ste debutovali v premiérovom ročníku slovenskej extraligy a boli ste najmladší hráč tunajšej ligy. Ako si spomínate na váš prvý rok medzi dospelými? „Pre mňa to bol vynikajúci ročník. Prvé dva týždne v júli som trénoval na ľade s áčkom Popradu. Následne ma vrátili do staršieho dorastu a po prvej štvrtine ma tréner Ján Faith nominoval na extraligový súboj. Od tohto momentu som celú sezónu strávil medzi mužmi a dostal veľa priestoru, pretože som hral centra v druhom útoku s krídlami Martinom Frankom a Petrom Junasom.“ V tejto sezóne ste sa zúčastnili aj MS 20 C skupiny v Dánsku. V zostave bol o tri roky starší Miroslav Šatan a dvaja hokejisti z ročníka 1976 – Rudolf Verčík a Ľubomír Višňovský. Vy jediný ste boli dokonca ešte o jeden rok mladší. Ako vám bolo medzi staršími spoluhráčmi a protihráčmi? „Parádne (smiech). Bolo výborné nastupovať s hráčmi ako Miroslav Šatan, Radoslav Hecl a mnohými inými skúsenejšími hokejistami ako som bol ja. Národný tím viedol kouč Július Šupler a bol som veľmi rád, že