Libovi dodnes nikto nevysvetlil, prečo nebol dostatočne dobrý pre slovenskú reprezentáciu

Strelecky explodoval v najťažšej juniorskej súťaži sveta. V 21 zápasoch strelil 16 gólov a je najlepším kanonierom WHL. A jeho Lethbridge Hurricanes je nečakane štvrtým najlepším tímom kanadsko-americkej ligy.Oliver Okuliar (19 r.)(Titulné foto: Jiří Zerzoň)pripisuje svoju fazónu dvom skutočnostiam. V lete tvrdo trénoval a vyhovuje mu bojovný štýl hurikánov. Pred nedávnom mali v jeho materskom Trenčíne rozsiahlu maródku a dravý útočník by sa Dukle v ťažkých časoch náramne hodil. „V lete som sa stretol s vedením a ponúkli mi pôsobenie v juniorke, v prvej lige v Dubnici a občasné štarty za áčko vo štvrtej pätorke. To ma neoslovilo,“ hovorí devätnásťročné krídlo, ktoré je pripravené na prelome rokov potiahnuť reprezentačnú dvadsiatku v Třinci za postupom zo skupiny. V hokejovom Trenčíne je dátum narodenia september 1999 až august 2000 asi najsilnejší v slovenských pomeroch. Niekoľko chlapcov z neho už dnes hrá profesionálny hokej. „Boli sme šikovní. Od mladosti som hrával s Andrej Kukučom, ktorý tiež nastupuje vo WHL. Mojimi spoluhráčmi boli Kristián Kováčik, Richard Jakubec, Marek Minárik či Róbert Džugan, hoci ten prišiel do Dukly až ako osemnásťročný.“ Ročník 2017/18 bol pre vás búrlivý. Hrali ste v štyroch rôznych tímoch (juniorka a áčko Trenčína, prvá liga za Považskú Bystricu a takisto ste stihli niekoľko duelov v projekte reprezentačnej dvadsiatky). Na konci sezóny vás čakali MS 18 v Rusku. „Na začiatku som bol dohodnutý s prvoligovou Dubnicou, že celú sezónu zostanem u nich, ale nakoniec to nevyšlo. Potom ma zavolali na niekoľko zápasov do dvadsiatky, kde mi tréner Bokroš veľa času na ľade nedoprial, ale aspoň som okúsil najvyššiu slovenskú súťaž. Od polovice sezóny sa situácia stabilizovala. V Trenčíne som mohol v pokoji trénovať a odohrať veľa stretnutí za juniorku.“ V lete 2019 ste sa streli s manažmentom Trenčína, aby vám predostreli, za akých podmienok by vás chceli udržať po sezóne v kanadskej juniorke pod hradom Matúš Čáka. „V prvom rade musím povedať, ž