Svet televíznych práv. Kluby švédskej SHL inkasujú trinásťkrát viac peňazí ako ruskej KHL a desaťkrát menej ako Montreal Canadiens

Ako bola v 80. rokoch idolom dievčat anglická speváčka Samantha Fox, tak bol v 90. rokoch pre československých mladých hokejistov idolom Jaromír Jágr. Absolútne. Pretože príbeh Jaromíra Jágra bol tak hmatateľne blízko a zároveň je taký fascinujúci. Jaromír vyrastal v dedine Hnidousy pri Kladne a od ôsmich rokov denne robil tisíc drepov a sto klikov. Tomu sa mohli priblížiť všetci jeho nasledovníci – kdekoľvek a kedykoľvek. „Otec sa snažil, aby som všetko bral ako súťaž. Žiadne dieťa predsa nemá v ôsmich či deviatich rokoch toľko rozumu, aby si povedalo: “Tak a teraz začnem trénovať viac než ostatní. K tomu ho musia priviesť rodičia. Všetko však musíte robiť s láskou a naplno,“ napísal Jágr vo svojej knihe z roku 1995. Keď bol Jaromír na vrchole síl, dával v NHL za Pittsburgh Penguins nádherné góly. Prešiel celé ihrisko a brankára medzi tromi žŕdkami krásne „vykúpal“. „Počas play-off 1992 (jeho druhý Stanleyho pohár) som po zápasoch vôbec nechodil spať, ale išiel som rovno do baru. Nie, alkohol som nikdy nepil, nechutí mi. Ale chcel som sa zabávať a byť medzi ľuďmi. Vtedy išlo všetko ako po masle, síl som mal na rozdávanie a vôbec mi neprekážalo, že som bol celú noc hore,“ pokračuje Jágr vo svojej prvej autobiografii. – Jaromír, ktorú disciplínu z letnej prípravy máš najradšej? „Popoludňajší spánok!“  vyhŕkne Jágr a dokumentuje tým svoju podstatnú povahovú črtu – humor, bezstarostnosť až ľahkomyseľnosť, ktorú zdedil z domu. „Silu v nohách má, ale ruky má slabé. Asi pôjde nakladať lucernu, to je najlepšia príprava na Stanleyho pohár,“ smial sa Jaromír Jágr starší, ktorý už, žiaľ, nežije. „Na prahu milénia som trénoval päť hodín denne a predbehol som dobu. Ale dnes trénuje päť hodín denne každý hráč. Neviem, čo by som robil dnes, aby som bol najlepší zo všetkých – asi by som do tréningu zaradil veľa prvkov zo psychológie,“ povedal Jágr s blížiacim sa koncom v NHL (január 2018). „V kariére mi nesmierne pomohol odchod do Kontinentálnej hokejovej ligy v roku 2008. Vďaka t